Administrátor

Prihlásiť sa

Úvod

Marginalizované skupiny – ako ďalej?

Hodnotenie používateľov: 5 / 5

Hviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívne
 
16. - 17. decembra 2015 sa uskutočnila konferencia pod názvom - Strategický dialóg a jeho vplyv na rozvoj regiónu v súčasných európskych podmienkach Podnikanie na Slovensku, sociálno-občiansky aspekt, príležitosti a ohrozenia. 
Konferenciu usporiadala Slovenská sieť proti chudobe za spolupráce s Inštitútom aplikovanej etiky Prof. Alexandra Spesza, s Odborovým zväzom KOVO, s Ústavom etiky Vysoká škola Danúbius a s Europe Direct v priestoroch Teologickej fakulty, Katolíckej univerzity v Ružomberku, Hlavná 89, Košice.
Na konferencii vystúpil aj náš predseda o.z. s príspevkom pod názvom Marginalizované skupiny – ako ďalej? Plné znenie tohoto príspevku uvádzame nižšie.

 

Marginalizované skupiny – ako ďalej?

Vystúpenie na konferencii

Strategický dialóg a jeho vplyv na rozvoj regiónu v súčasných európskych podmienkach

Podnikanie na Slovensku, sociálno-občiansky aspekt, príležitosti a ohrozenia.

Konanej v dňoch 16. – 17.12.2015 v Košiciach, Teologická fakulta, Katolíckej univerzity v Ružomberku, Hlavná 89, Košice

 

Vážené dámy, vážení páni,

Vo svojom príspevku by som chcel sa venovať oblasti marginalizovaných skupín obyvateľstva Slovenskej republiky ktorá zároveň trpí aj tou najväčšou hmotnou chudobou.

 

Podľa každoročného hodnotenia krajín vydávaného Európsku úniou, pre rok 2013 – 2014 bolo konštatované následné :

„ Slovensko sa naďalej zaraďuje medzi krajiny s najväčšími sociálnymi rozdielmi. V roku 2013 bolo rizikom chudoby ohrozených 12,8% obyvateľov Slovenska, čo je takmer 695 000 osôb. V porovnaní s predchádzajúcim rokom nastal mierny pokles počtu ľudí ohrozených chudobou, a to o 0,4%, čo predstavuje v absolútnych číslach približne pokles o 22 000 ľudí.“

 

Túto konštatáciu potvrdil aj Slovenský štatistický úrad, keď vo svojej výročnej správe ju doslova citoval.

Chudoba a sociálna vylúčenosť je v súčasnosti považovaná za jeden z najpálčivejších problémov. Medzinárodné spoločenstvo vníma chudobu ako fenomén, ktorého dôsledky treba zmierňovať, ak nemá byť brzdou ďalšieho spoločenského rozvoja.

 

Ústava Slovenskej republiky hovorí v Druhej hlave, Prvom oddiely, článku 2. následné :

Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

 

Ak sa úprimne zamyslíme a obzrieme sa s otvorenými očami po svojom okolí, tak vidíme že denno-denne sa nejaká tá neprávosť udeje a my to ticho trpíme, alebo s tým aj nedajbože, súhlasíme.

Dnes mojou úlohou nie je na porušovateľov poukazovať alebo konkrétne menovať to nech si posúdi každý sám, podľa svojej slobodnej vôle. Ja dnes chcem predstaviť iba jednotlivé skupiny sociálne vylúčených alebo marginalizované skupiny, ako sa to rôzne pomenováva, a pritom v celku je to jedno a to isté.

 

Kto sú vlastne marginalizované skupiny obyvateľstva ? Sú to hlavne :

  • Rómovia žijúci v tzv. „nelegálnych osadách“ a v segregovaných sídliskách,
  • Bezdomovci,
  • Odchovanci detských domovov po 18 roku veku,
  • Odchovanci reedukačných ústavov,
  • Osoby ktoré sa vrátili z výkonu trestu,
  • Mladé rodiny bez dostatočných finančných prostriedkov potrebných na rozbeh,
  • Neúplné rodiny – rozvod, slobodné matky, týrané ženy,
  • Dôchodcovia žijúci z minimálneho dôchodku,

 

Ak si zoberieme jednotlivé skupiny a pokúsime sa vymenovať charakteristiky ktoré skupinu charakterizujú, zistíme že sa nájde mnoho priesečníkov a mnoho doplnkov, ktoré skupiny ovplyvňujú a ktoré by pri skutočnom komplexnom riešení tohto problému  vzájomným synergickým pôsobením na seba mohli riešeniu významne pomôcť, a vrátiť týchto ľudí do života tak, aby boli prospešní tomuto štátu a tejto spoločnosti.

 

Rómovia

  1. Druhá najväčšia národnosť na území Slovenskej republiky z 90% žijúca v tej najväčšej chudobe,
    1. podľa hodnotenia EU pre rok 2014 sa počet osád a zvýšil na 1070
    2. podľa Štatistického úradu sa v roku 2015 odhaduje zvýšenie osád a segregovaných mestských častí približne na 1300,
  2. Nedostatočná integrácia do spoločnosti, nesúca na sebe pokusy o asimiláciu v rokoch 1945 – 1989,
  3. Prejavy diskriminácie a porušovania ľudských práv
    1. diskriminačné nálady väčšinového obyvateľstva,
    2. neofašistické a rasistické skupiny hlavne u mládeže,
    3. politické strany s prejavmi nesúcimi znaky rasizmu, segregácie a neofašizmu,
    4. podnikatelia a firmy odmietajúce zamestnať Róma
    5. bulvárne médiá ukazujúce iba na negatívne prejavy národnosti ako aj jednotlivcov
  4. Dlhodobá nezamestnanosť a úplná strata pracovných návykov,
  5. Vysoký počet Rómov žijúcich pod hranicou chudoby  - podľa Rómskeho atlasu v roku 2013 to bolo odhadom  402 741 osôb v 803 obciach Slovenska
  6. Nevyhovujúce zdravotné a sociálne podmienky
    1. osady bez vodovodu a kanalizácie
    2. neodvážanie odpadu, nedostatok zberných nádob
    3. častý výskyt infekčných ochorení
  7. Nízky stupeň vzdelanosti  - pre rôzne obmedzenia ktoré bránia presným štatistickým číslam, sa odhaduje, že až 90% Rómov má ukončené základné vzdelanie, špeciálne základné vzdelanie alebo povinnú školskú dochádzku vo 8-mom alebo nižšom ročníku ZŠ.
  8. Nárast kriminality a závislosti na alkohole a omamných prostriedkoch. V tejto bezvýchodiskovej situácii to veľká časť Rómskej populácie považuje za jediné dostupné riešenie

 

Bezdomovci

  1. Po zmene režimu v roku 1989 boli vrhnutý na pokraj spoločnosti bez prejavenia záujmu o ich život. V počiatočných rokoch ich spoločnosť považovala za akúsi raritu mestského folklóru (žobráci,...)
  2. Postupom času sa špecifikovala ďalšia skupina z obetí špekulácií a podvodov spáchaných na ich účet často z nevedomosti. ( šmejdi, bytové mafie, biele kone pre zločinecké skupiny, obete exekútorov a zákonov chrániacich zločincov a nie obete)
  3. Veľká skupina obetí alkoholizmu a drogových závislostí

 

Odchovanci reedukačných ústavov a detských domovov

  1. Pri odchovancoch detských domovov po dovŕšení plnoletosti odchádzajú do reálneho života bez toho aby na to boli pripravení, sú odkázaní samy na seba
  2. Úrady práce im vo väčšine nie sú schopné zabezpečiť zamestnanie kde by dostali aj ubytovanie
  3. Nemožnosť získať sociálne bývanie, podnájom je pre nezamestnaného drahý
  4. Spoločnosť vo väčšine voči nim zaujíma rôzne skryté formy odmietania
  5. Ich vlastné rodiny odmietajú alebo nevedia pomôcť
  6. Samy odchovanci si z ústavov odnášajú vžité zlé návyky, ktorých sa nevedia alebo nechcú zbaviť ( šikana, zákony svorky a pod.)
  7. Neistota, labilná psychika ich ľahšie privádza do náručia kriminálnych živlov (prostitúcia, drobná kriminalita, život v gangu – pocit spolupatričnosti)
  8. Letargia z bezvýchodiskovej situácie ich privádza k alkoholizmu a drogovej závislosti

 

Osoby vracajúce sa výkonu trestu

  1. Platí to isté ako v predchádzajúcej skupine, okrem 1. bodu
  2. Po prepustení nemožnosť ubytovania ( nie sú ubytovne, slobodárne a pod.)
  3. Takmer úplná nemožnosť získať zamestnanie a vrátiť sa do normálneho života

 

Mladé a neúplné rodiny, týrané ženy

  1. Nedostatok financií na zabezpečenie bývania a dôstojného života
  2. Hypotekárny úver je pre túto skupinu nedostupný bez pomoci z vonku ( rodičia, príbuzný a pod.)
  3. Mzda je zväčša na úrovni minimálnej mzdy alebo jeden z partnerov je na rodičovskom príspevku alebo jeden z rodičov je nezamestnaný
  4. Vysoká cena podnájmu, nemožnosť si odkladať peniaze zo zárobku
  5. Príjem do rodiny postačuje na uspokojenie bežných výdavkov a výdavkov na vzdelávanie detí

 

Dôchodcovia

  1. Väčšina dôchodcov žije z minimálneho dôchodku, čo činí 265,5 eura a dostávajú sa do dilemy
    1. Zaplatím nájomné, réžiu a lieky, tak my nezostane na jedlo
    2. Budem jesť a kúpim lieky tak my na zaplatenie ostatného nezostáva
    3. Chcem ísť do penziónu. Ako sociálne odkázaný je predo mnou toľko čakateľov, že skôr zomriem ako sa tam dostanem
    4. Chcem ísť do penziónu ako samoplatiteľ môj dôchodok na 500 – 600 eurový poplatok nestačí.

 

Čiže ak si to zhrnieme, každá jedna z týchto skupín má svoje existenčné problémy z ktorých bez cudzej pomoci sa asi ťažko dostane. Preto naše občianske združenie za pomoci odborníkov z jednotlivých oblastí vypracovalo komplexnú štúdiu na možnosť riešenia tohto problému pod názvom „Inovatívny model rozvoja marginalizovaných skupín obyvateľstva“.

 

Východzím príkladom pre nás boli už konkrétne riešenia, ktoré nájdeme v blízkom i vzdialenejšom okolí, ako napríklad „Vesnička soužití – Ostrava Muglínov“ alebo model Kibucov v Izraeli a nazvali sme to „Dedinka porozumenia“.

V tejto dedinke sa ponúka komplexné riešenie jednotlivých dôležitých subsystémov, ako sú:

  1. Zamestnanosť
  2. Bývanie
  3. Vzdelávanie a kultúra
  4. Sociálna a zdravotná starostlivosť
  5. Bezpečnosť
  6. Legislatíva a ľudské práva

 

Zamestnanosť – musí byť riešená formou sociálneho podniku alebo sociálneho poľnohospodárskeho družstva. Zásada je, že všetko sa musí riešiť na mieste podľa danosti okolia, ekonomickej udržateľnosti a zručnosti budúcich obyvateľov. Predpokladá sa že všetky pracovné a riadiace úkony budú vykonávať obyvatelia dedinky a touto formou budú splácať všetky poplatky za ubytovanie, réžiu a prípadné dlžoby voči štátu a bankám.

 

Bývanie – bude sa riešiť výstavbou sociálnych bytov viacerých kategórií podľa možností a predpokladov budúcich obyvateľov. Možný vzor – byty 1. ubytovania, byty nižšieho štandardu 40m2, byty nižšieho štandardu 60 m2 , Rodinné domčeky pre dôchodcov – 4.domy, Rodinné domy pre mladé rodiny so stredným štandardom, a pod. V príslušnej dedinke sa predpokladá výstavba cca. 100 bytov.

 

Vzdelávanie – priamo v dedinke bude vybudované predškolské a základné školské zariadenie ktoré bude poskytovať svoje služby v čase od 06.00 – 18.00 hod. v prípade ak by si to vyžadovala pracovná zaneprázdnenosť rodičov tak je možné služby zorganizovať v nepretržitej prevádzke, tak aby v žiadnom prípade deti nezostali bez dozoru dospelého.  V prípade nutnosti je možné počítať aj s doškoľovaním dospelých vo forme ukončenia základného vzdelania, prípadne nadobudnutia remesla – učňovského listu. Je predpoklad, že služby vzdelávania by hlavne poskytovali obyvatelia dedinky vo forme riadneho zamestnania. Tie isté priestory budú počas dňa využívané pre potreby kultúry a pre potreby cirkví.

 

Sociálna a zdravotná starostlivosť – súčasťou dedinky bude aj objekt v ktorom bude umiestnené stredisko zdravotnej starostlivosti, spoločná práčovňa a žehliareň pre byty 1. bývania a priestory pre sociálnu starostlivosť podľa daných požiadaviek. Vybraní obyvatelia vyhovujúci požiadavkám budú môcť poskytovať sociálnu starostlivosť a opatrovateľskú službu v plnom alebo polovičnom pracovnom úväzku pre dôchodcov bývajúcich v dedinke.

 

Bezpečnosť – obyvateľov bude zabezpečená formou občianskych hliadok vytvorených taktiež z obyvateľov dedinky. V priestoroch samosprávy, bude umiestnený pult centrálnej ochrany a dedinka (verejné priestory) ako taká bude 24 hodín monitorovaná kamerovým systémom aby nedochádzalo k udalostiam eventuálne vandalizmu. Na území dedinky sa navrhuje prísny zákaz otvorenia objektu pohostinských služieb a prísny zákaz požívania alkoholu na verejných miestach. 

 

Legislatíva, a ľudské práva – pri vstupe do dedinky sa vybuduje objekt samosprávy, požiarnej ochrany, bezpečnostných služieb a ak bude požiadavka, tak aj miestneho obchodu.  Tak isto v danom objekte bude mať vytvorený priestor aj kancelária bezplatných právny služieb.

 

Financovanie – Prvotná výstavba dedinky a vytvorenie pracovných miest by sa financovalo zo štátnych fondov a fondov Európskej únie ktoré sú určené na roky 2015 – 2020.

Ďalší život dedinky a jej trvalá udržateľnosť by sa financovala z príjmov a splátok od obyvateľov, zo zisku sociálneho podniku a podielových daní prislúchajúcich za obyvateľov dedinky.

 

Prečo je to dobré ?

Okrem toho, že by množstvo rodín a jednotlivcov ktorý sú dnes odsúdený žiť pod prahom biedy, by našlo dôstojné bývanie a prácu, by sa vytvorili aj ďalšie výhody, ako:

  1. Blahodarne pôsobenie vzájomnej synergie týchto skupín na seba,
  2. Zavedenie a aplikovanie prísnych pravidiel života v dedinke v súlade so zákonmi SR a spoločenskými normami,
  3. Možnosť ľudským spôsobom riešiť nový začiatok života a včleniť sa do spoločnosti,
  4. Aplikovanie nikdy nezavedenej Stratégie Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020 – ktorú vypracoval Miroslav Polák ako prechádzajúci splnomocnenec vlády pre Rómov,  hoci tento materiál bol ocenený aj na úrovni Európskej únie, ale miesto toho bola snaha o vypracovanie iného materiálu z dielne OĽANO pod názvom „Správna cesta“, ktorý nikdy dopracovaný nebol a ani sa ako celok neuviedol do života.

Na záver dovoľte my konštatovať, že násilím a reštrikciami sa nikdy v dejinách ľudstva nepodarilo ešte nič užitočné vytvoriť. Všetky zákony, opatrenia a riešenia potrebujú pochopenie, porozumenie, komplexný pohľad a komplexné riešenia.

 

Ďakujem za pozornosť v mene svojom ako aj v mene spoluautora štúdie pána Mgr. Radka Tokára.

 

Tomáš Orth

Predseda PRVaPA  o.z.