Administrátor

Prihlásiť sa

Úvod

ZÁKON O POMOCI V HMOTNEJ NÚDZI POMÔŽE LEN SPLNOMOCNENCOVI

Hodnotenie používateľov: 0 / 5

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

Jarmila Lajčáková 30.10.2013

_ma_small

Už stáročia sú v literatúre, rozprávkach, mýtoch a najnovšie i vo filme a masmédiách Rómovia spájaní s dvoma škodlivými nálepkami údajne vyjadrujúcimi podstatu „cigánstva“. „Pozitívna“ nálepka sa spája s idylickými a romantizujúcimi predstavami tanečníkov a hudobníkov, ktorí majú takéto nadanie v krvi. Rozšírenejšia je však zrejmé tá druhá, negatívna predstava, ktorá spája „cigánstvo“ s nečistotou, neprispôsobivosťou, kriminalitou a lenivosťou.

Obe tieto nálepky prispeli ku konštrukcii Rómov ako skupiny, ktorá predstavuje „problém" alebo „otázku", a ktorá má byť scivilizovaná alebo inak „riešená". Rómska história je tak z veľkej časti výpočtom politík snažiacich sa o násilné vylúčenie tejto skupiny, ktoré nadobudlo svoju najextrémnejšiu podobu počas druhej svetovej vojny. Alternatívu predstavujú pokusy o násilnú jazykovú a kultúrnu asimiláciu, ktorú presadzovala tak Mária Terézia ako aj komunistická strana.

Podobným stereotypom sa žiaľ pri tvorbe tzv. rómskej reformy nevyhla ani súčasná vláda. Prvý legislatívny návrh, ktorý vládny splnomocnenec pre rómske komunity propagoval ako súčasť tzv. rómskej reformy, vychádza z predsudku o tom, že poberatelia dávky v hmotnej núdzi (teda Rómovia) sú leniví a neaktívni. Novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi je napísaná v duchu neustále sa opakujúcej floskuly, že „bez práce nie sú koláče.“ Za vinníkov vysokej miery nezamestnanosti vo vylúčených rómskych lokalitách (ale nielen v nich) i svojej vlastnej chudoby sú už tradične označovaní samotní Rómovia, čo, koniec-koncov, potvrdil aj premiér Fico počas summitu EÚ v júni 2012. V krajine, kde jedinou sociálnou istotou je stabilne rastúca miera nezamestnanosti a kde vláda dlhodobo zlyháva vo vytváraní rovných pracovných príležitostí, sú takéto vyhlásenia len populistickou snahou o zbavenie sa zodpovednosti.

Vládny Smer-SD aj za pomoci vládneho splnomocnenca včera schválil navrhovanú novelu, ktorá je pravdepodobne najvýraznejšie protirómskym opatrením prijatým vládou alebo parlamentom od roku 2004, kedy boli radikálne znížené sociálne dávky. To čo viedlo k okamžitému nárastu sociálneho napätia v spoločnosti. K vyššej zamestnanosti však rozhodne nie.

Tento zákon nie je ničím iným než pokusom o uspokojenie majority, ktorá je už dlhodobo kŕmená rečami o tom, že za ich nízku životnú úroveň môžu Rómovia „poberajúci vysoké sociálne dávky zadarmo.“ Okrem toho, že ide o nútenú prácu zakázanú medzinárodným právom, zákon predstavuje bič na chudobných, pretože pre predstaviteľov tohto štátu, ktorí pravdepodobne nikdy neskúsili, čo to znamená byť nezamestnaným, neexistuje žiadne ospravedlnenie pre to, byť chudobným. Problematická nie je len selektívnosť zákona, keďže nie každý bude mať povinnosť dávku si odpracovať, ale aj pomerne vysoký počet hodín práce za „plácu“ výrazne pod hranicou minimálnej mzdy a nejasnosť ohľadom obsahu práce. Tvorcovia zákona nemôžu s vážnou tvárou tvrdiť, že zavedenie princípu tzv. zásluhovosti pre poberateľov dávky v hmotnej núdzi rieši komplexný problém nezamestnanosti chudobných Rómov. Ťažko si predstaviť, že v regióne s minimálnymi šancami na zamestnanie pomôže Rómovi alebo Rómke, ktorí majú na krku sériu exekúcií a stigmu nezodpovednosti, to, že budú participovať na takýchto nútených prácach pre obec. Možno preto uvažovať nad tým, že jediné, čo zákon rieši sú politické preferencie Petra Polláka, ktorý zrejme v snahe získať si aj hlasy „silných bielych mužov“ neváha potopiť práve skupiny ľudí, z ktorých prostredia tvrdí, že vyšiel.

Zákon, ktorý je s veľkou pravdepodobnosťou protiústavný a v rozpore s najdôležitejšími medzinárodnými dohovormi o ľudských právach, prešiel pomerne hladko parlamentnými výbormi. Rokovanie na výbore pre ľudské práva odhalilo, že zákon je úplne nepremyslený. Štátny tajomník ministerstva práce Jozef Burian nevedel odpovedať ani na základné otázky, ktoré mu položil predseda výboru Rudolf Chmel (Most/Híd). Čo sa vyrieši tým, že najchudobnejším zoberú všetko? Čo rozumejú pod pojmom menšie obecné služby? Kto bude môcť pracovať ako koordinátor a ako budú títo ľudia vyberaní? Neexistuje lepšia možnosť využitia 9 miliónov eur určených na zaplatenie koordinátorov takejto nútenej práce? Podľa čoho budú vyberať, kto bude musieť dávku odpracovať a kto nie?

Štátny tajomník, ktorý nevedel jasne odpovedať ani na jednu z týchto elementárnych otázok len potvrdil domnienku, že ide o povrchný a nepripravený zákon, ktorý sa kruto zahráva so životom tých najbiednejších. Na tento aspekt upozornil v diskusii poslanec Chmel a poukázal na rozpor s právom každého človeka na dôstojné zaobchádzanie bez ohľadu na jeho etnickú či sociálnu príslušnosť. Poslanec Chmel následne spolu s opozičnými poslancami Jozefom Mihálom a Luciou Nicholsonovou (obaja SaS) navrhol o tomto zákone ďalej nerokovať, avšak tento návrh neprešiel. Práve naopak, 29. októbra 2013 bol zákon schválený poslancami Smeru-SD s podporou piatich opozičných poslancov za OľaNO.

Aj napriek silnej podpore poslancov sa však dá predpokladať, že vláda bude mať výrazný problém zaviesť zákon do praxe, a to z viacerých dôvodov.

Po prvé, podľa dôvodovej správy chcelo ministerstvo práce získať 9 miliónov eur (neskôr sa hovorilo o sume 11 miliónov eur) potrebných na financovanie koordinátorov týchto de facto nútených prác z Európskeho sociálneho fondu. Podľa neoficiálnych informácií však Európska komisia možno naznačila, že so zákonom nie je stotožnená, keďže minister práce pri schvaľovaní tvrdil, že prostriedky budú hľadať v štátnom rozpočte. Otázne je, ako ministerstvo takúto sumu „nájde“. Hlavne, ak možno odôvodnene predpokladať, že sa bude každým rokom zvyšovať.

Po druhé, ako naznačili viacerí starostovia, v každej obci žijú ľudia, ktorým obec nevie pomôcť a s ktorými nevie pracovať. Napríklad ľudia trpiaci závislosťou od alkoholu či iných návykových látok. Viacerí starostovia sa nechali počuť, že nútiť do práce takýchto ľudí by bolo pre obce „utrpením“. Možno aj takto zdôvodňovaná selektívnosť môže vyvolať množstvo konfliktov, ktorým sa starostovia asi radšej vyhnú.

Ťažko si tiež predstaviť, ktorý rozumný starosta by odňal rodine základnú dávku v hmotnej núdzi. Dávka v hmotnej núdzi sa totiž počíta na domácnosť, pričom pri zvyšujúcom sa počte spoločne posudzovaných osôb sa v prepočte na osobu znižuje. Napríklad, ak sa posudzuje jednotlivec v domácnosti, výška dávky predstavuje 61,60 eur na mesiac. Pre šesťčlennú rodinu so štyrmi deťmi však tvorí len 160,40 eur. Na osobu, vrátane dieťaťa, tak pripadá len 26,70 eur na mesiac. V prípade, že sa rodičia odmietnu zúčastniť nútených prác, dávka sa zníži o 61,60 eur na osobu, t.j. v prípade šesťčlennej rodiny o 123,20 eura. Rodine tak zostane 37,20 eur. Ak by sme teda akceptovali, že táto dávka má platiť len na maloleté deti, jej výška na jedno dieťa sa zníži na 9,40 eur. Ak by si ju rozdelila celá rodina, dávka by pre jednotlivých členov rodiny vrátane detí predstavovala 6,20 eur. Uvedomujú si tieto dôsledky všetci tí, ktorí pomohli k schváleniu takéhoto drakonického zákona?

Po tretie, jeden koordinátor dokáže realisticky denne zmanažovať maximálne 30 ľudí. Ministerstvo práce sa vyjadrilo, že ráta s vytvorením pozícií pre približne 900 koordinátorov. To znamená, že denne bude možné zmanažovať približne 27 000 ľudí. To je menej, ako je momentálne ľudí, ktorí si na aktivačných prácach, resp. menších obecných službách, snažia prilepšiť k základnej dávke v hmotnej núdzi. Z toho vyplýva, že zákon nebude možné implementovať plošne, a tak bude jednoducho nespravodlivý. Odpracovať základnú dávku, ktorá sotva stačí na prežitie, si tak budú musieť iba tí, ktorí budú mať tú smolu, že sa ich obec či mesto zapojí do tohto „projektu.“ Tzv. aktivácia sa navyše nevyžaduje od tých, ktorí sú už dnes na obecných službách. Počet aktivačných miest je pritom obmedzený a týchto prác sa možno zúčastňovať len v obmedzenom rozsahu – najviac 18 mesiacov, po ktorých musí nasledovať šesťmesačná pauza. Tí, ktorí majú to „šťastie“, že si už dnes môžu aktivačnými prácami zvýšiť svoj mesačný príjem o zhruba 62 eur, budú teda v oveľa výhodnejšej pozícii, ako tí, ktorí budú „makať“ len za základnú dávku.

Povrchnosť, neznalosť problematiky, arogancia a predsudky zrejme bránili tvorcom a podporovateľom zákona zamyslieť sa nad množstvom nášľapných mín, ktoré ich čakajú pri zavádzaní zákona do praxe. Márne na ne opakovane poukazovali bratislavské aj mimobratislavské mimovládne organizácie. Namiesto fundovanej odpovede sa im z úst splnomocnenca pre rómske komunity dostalo len populistického ponižovania, ktoré ani nestojí za to opakovať. Zostáva preto len veriť, že tí, ktorých sa bude zákon dotýkať a ktorí sa stanú predmetom takejto štátom organizovanej šikany, naberú odvahu sa ponižovaniu vzoprieť.